Tak tento príspevok som sa rozhodla venovať recenzii na mno prečítané dielo od Salingera a to konkrétne dielo ,,Deň ako stvorený pre banánové rybky" S týmto dielom som sa už v minulosti stretla na literatúre v deviatom ročníku, kde sa to zaraďovalo medzi povinnú literatúru.
Ak mám pravdu povedať tak som si toto dielo musela prečítať viackrát. Po prvom prečítaní som ostala pozerať do monitoru a nevedela som si dať dve a dve dokopy. Nevedela som, či som tomu nepochopila iba ja, alebo je to dielo písané tak, aby si ho čitateľ musel prečítať minimálne dvakrát. Tak som si to prečítala druhýkrát a začínala som tomu rozumieť. Hlavný hrdina bol po návrate z vojny, čo už veľa naznačilo o jeho charaktere. Ako každý vojak, ktorý si niečim takým prešiel bol poznačený nielen telesne, ale hlavne psychicky. Nedokázal sa začleniť do spoločnosti, čo rovnako vzbudzovalo strach a obavy rodičov jeho manželky. Tento strach bol však podľa môjho názoru určite oprávnený, aj keď som bližšie nevedela, či niekedy predtým Seymour napadol Muryel aj fyzicky. Preto som možno aj ľutovala, že som sa nedozvedela, čo sa stalo predtým. Myslím, že v tomto diele ja veľa skrytého medzi riadkami, za niečím iným. Avšak veľmi sa mi páčilo rozprávanie o banánových rybkách, za ktorými boli skrytý majetnícki a chamtiví ľudia, ktorí sú ochotní kvôli svojej pažravosti aj zomrieť, než aby sa niečoho vzdali. Samozrejme ma, a to určite nie ako jedinú, prekvapil záver diela. Všetko vyzerá v poriadku... Pláž, slnko, more. Avšak jeden duševne zlomený človek v hotelovej izbe so zbraňou v ruke. Asi mu to pripadalo ako jediné alebo najjednoduchšie riešenie. To už každý musí posúdiť podľa seba. Avšak odporúčam všetkým, ktorí nečítajú len tak z nudy, ale hlavne čítajú pre svoj vlastný osobnostný rozvoj, a snažia sa si z každého diela zobrať niečo do života.
Ak mám pravdu povedať tak som si toto dielo musela prečítať viackrát. Po prvom prečítaní som ostala pozerať do monitoru a nevedela som si dať dve a dve dokopy. Nevedela som, či som tomu nepochopila iba ja, alebo je to dielo písané tak, aby si ho čitateľ musel prečítať minimálne dvakrát. Tak som si to prečítala druhýkrát a začínala som tomu rozumieť. Hlavný hrdina bol po návrate z vojny, čo už veľa naznačilo o jeho charaktere. Ako každý vojak, ktorý si niečim takým prešiel bol poznačený nielen telesne, ale hlavne psychicky. Nedokázal sa začleniť do spoločnosti, čo rovnako vzbudzovalo strach a obavy rodičov jeho manželky. Tento strach bol však podľa môjho názoru určite oprávnený, aj keď som bližšie nevedela, či niekedy predtým Seymour napadol Muryel aj fyzicky. Preto som možno aj ľutovala, že som sa nedozvedela, čo sa stalo predtým. Myslím, že v tomto diele ja veľa skrytého medzi riadkami, za niečím iným. Avšak veľmi sa mi páčilo rozprávanie o banánových rybkách, za ktorými boli skrytý majetnícki a chamtiví ľudia, ktorí sú ochotní kvôli svojej pažravosti aj zomrieť, než aby sa niečoho vzdali. Samozrejme ma, a to určite nie ako jedinú, prekvapil záver diela. Všetko vyzerá v poriadku... Pláž, slnko, more. Avšak jeden duševne zlomený človek v hotelovej izbe so zbraňou v ruke. Asi mu to pripadalo ako jediné alebo najjednoduchšie riešenie. To už každý musí posúdiť podľa seba. Avšak odporúčam všetkým, ktorí nečítajú len tak z nudy, ale hlavne čítajú pre svoj vlastný osobnostný rozvoj, a snažia sa si z každého diela zobrať niečo do života.
